Anglický farbiar
Väčšina svetových chovateľov psov, napr. amerických medvedíkovitých psov, švajčiarskych duričov, brazílskych mastifov, bavorských farbiarov a ďalších, odvodzuje línie svojich psoc od tohto starobylého stopára. Dnes sú všetky anglické farbiare čierne s pálenou farbou, pečeňové s palenou farbou, alebo červené, no v stredoveku mávali rôzne jednotlivé farby. Biely variant zo stredovekej Európy sa nazýva talbot. V 17. storočí toto plemeno vyhynulo, ale jeho gény sa odovzdávajú ďalej v krvi rôznych boxerov alebo trojfarebných basetov. Tento farbiar slúžil skôr na sledovanie zveri, zločincov, zbehnutých otrokov a stratených detí. Aj dnes pracovité, zvučným hlasom vybavené plemeno slúži ako stopár a spoločník. Napriek jeho výbornej povahe nie je ľahké ho naučiť poslušnosti.
História plemena
Po stáročia chovali mnísi v kláštore sv. Huberta v Belgicku plemeno skvelých, neobyčajne výkonných duričov. Takmer súčastne sa na pohľad rovnaké psy chovali vo Veľkej Británii. Obe tieto plemená mali spoločný pôvod. Kedysi sprevádzali križiakov pri ich návrate zo Stredného východu do Európy.
Základné údaje
Pôvod plemena: Belgicko
Vznik plemena: stredovek
Pôvodné určenie: stopovanie
Terajšie určenie: stopár, sppoločník
Priemerný vek: 10 - 12 rokov
Iné názvy: svätohubertský pes, Bloodhound
Hmotnosť: 40 - 48 kg
Výška: 60 - 67 cm
Štandard FCI: č. 84, zaradenie 6.1.1
Náhľad fotografií zo zložky Anglický farbiar