O duričoch
Zatiaľ čo chrty vyhľadávajú korisť zrakom, dostihnú ju veľkou rýchlosťou, zadržia ju a zaženú do kúta, duriče používajú pri prenasledovaní zveri čuch a mimoriadnu vytrvalosť a prinášajú ju pánovi. Kým chrty lovia mlčky, duriče pri sledovaní stopy svojej koristi štekajú alebo zavýjajú.
Spoločníci pri love
Žiadna krajina nemala toľko rôznych variantov duričov ako stredoveké Francúsko. Stovky svoriek duričov, z ktorých niektoré pozostávali aj z tisícky psov, pracovali v parkoch a lesoch Francúzska pre potešenie kráľov a šľachty. Niektoré duriče boli hladkosrsté, iné (tzv. grifony) mali srsť hrubú. Basety mali veľmi krátke nohy, takže ich poľovníci mohli nasledovať peši. Vo Francúzsku sa však chovali aj vysoké duriče, napr. Veľký modrý gaskónsky durič, ktorý je dnes veľmi vzácny a takmer vyhynul. Menšie duriče (tzv. hariére, odvodené od normánskeho slova harrer, čo znamená lov), sa vyvinuli s basetmi. Britský aristokrati si francúzske duriče zvycajne privážali, takže podobne ako francúzski chovatelia vytvorili pestrú pelatu anglo-francúzskych duričov, ktoré existujú dodnes. Všetky duriče boli šľachtené s ohľadom na lovecké schopnosti, nie pre vzhľad alebo postavu. Chovatelia vo Veľkej Británii dovŕšili prácu začatú vo Francúzsku dokonalejším prešľachtením plemien anglického baseta, foxhounda, bígla, vydrára a hariéra. Potomkovia týchto psov boli dovezený do USA a vytvorili genetický základ amerického foxhounda a všetkých amerických medvedíkovitých psov.
Špecializované typy
Stredná a východná Európa s nepreniknuteľnými lesmi a horskými terénmi potrebovala psy iného typu. Lovci z alpských krajín a sudetských hôr zvykli sprevádzať svoje psy peši, preto aj vyšľachtili krátkonohé plemená. V Rakúsko-Uhorsku, kde šľachta lovila na koňoch, za zasa uplatnilidlhonohé horské duriče. Aj nórski, švédski, fínsky a poľskí chovatelia postupne vyšľachtili mnoho duričov, pričom využili zdroje zo strednej Európy a z Ruska. Duriče boli špecialitou šľachty a existovali predovšetkým v Európe. Zvláštnym starobylým typom duričov, odvodzovaným od keltských psov, sú farbiare, pokojné, inteligentné a vytrvalé psy s vynikajúcim čuchom, ktoré nenaháňajú živú zver, ale sledujú stopu ranených zvierat, starú aj niekoľko hodín.
Zaujatie prácou
Čuchové schopnosti duričov sú fenomálne. Tieto psy pracujú s neúnavným nasadením. Obyčajne majú dlhé uši, ktoré orientujú všetky vzduchové prúdy k ňucháču, takže uľahčujú vnímanie pachov. Rovnako aj ich ovisnuté a stále vlhké pysky zachytávajú pachové vnemy. Duriče sú obyčajne vľúdne k deťom a dobre sa znášajú znášajú s inými psami. Keďže nie sú natoľko priebojné ako teriéry, ľahko sa stávajú prítulnými spoločníkmi. Výborne cvičiteľné všestranné poľovné psy sú najšťastnejšie pri práci, keď sledujp stopu líšky lebo aspoň otlačky labiek psa, ktorý im skrýžil cestu.
