Nemecký špic
Toto plemeno sa chová v niekokách variantoch: vlčie, veľké, stredné, malé a trpasličie. Veľké a malé špice sa chovajú skôr ako spoíločníci, kým stredný špic je doposiaľ výkonný pracovný pes v poľnohospodárstve. Hoci sa dnes chová v mnohých európskych krajinách, jeho popularita začína upadať. Len milučký a prítulný trpasličí špic je čoraz obľúbenejší ako spoločník. Poklesu plemena sa nemožno čudovať. Bohatá srsť špicov totiž vyžaduje pravideľnú starostlivosť, aby nesplstnela. Nanešťastie veľa špicov neznáša česanie. Niektoré psy napádajú iné psy alebo cudzích ľudí a vedia byť veľmi hlučné. V porovnaní s nemeckým špicom sa noho strážnych psov, napríklad doberman alebo nemecký ovčiak, oveľa ľahšie udržiavajú, ale aj cvičia k poslušnosti.
História plemena
Nemecký špic je pravdepodobne potomkom tzv. močiarnych špicov, ktorých pozostatky sa nachádzajú v severnej Európe už z doby kamennej. V nemeckej literatúre je prvá zmienka o špicovi z roku 1540 a klub jeho chovateľov vznikol v roku 1899. Na začiatku 20. storočia začalo šľachtenie veľkostných a farebných variantov plemena. Odlišujú sa teda iba veľkosťou a farbou.
Základné údaje
Pôvod plemena: Nemecko
Vznik plemena: starovek, 19. storočie
Pôvodné určenie: poľnohospodársky pes
Terajšie určenie: spoločník
Priemerný vek:
veľký 12 - 13 rokov
stredný 13 - 15 rokov
malý 14 - 15 rokov
Iné názvy: Deutscher spitz
Hmotnoť:
veľký 17,5 - 18,5 kg
stredný 10,5 - 11,5 kg
malý 8 - 10 kg
Výška:
vlčí 45 - 55 cm
veľký 40 - 50 cm
stredný 29 - 36 cm
malý 23 - 28 cm
trpasličí do 22 cm
Štandard FCI: č. 97, zaradenie 5.4
Náhľad fotografií zo zložky Nemecký špic - stredný